logo

Photoshop – nástroj samotného diabla?

Ľudia nenávidia Photoshop dovtedy, kým sami nestoja pred objektívom
– Eoghan Sienne

Na tému retušovania a Photoshopu sa toho už popísalo nespočetne veľa. Ľudia sa tvária kyslo už len pri zmienke o retuši. Často počúvam frázy typu “pekné dievčatá netreba retušovať” alebo reakciu na vyslovene zlú retuš: “to je čistý photoshop”. Ľudia nielen, že majú skreslené predstavy o tom, čo je airbrush, ale často si myslia, že všetky modelky sú len obyčajné tuctové ženy, ktoré sú zdokonalené v najznámejšom grafickom editore.

Osobne ma najviac pobavila prosba slečny v jednej turistickej skupine na Facebooku, aby ľudia svoje fotky krajiniek neupravovali a ukázali tak skutočnú realitu. Žiaľ, už samotný JPEG obrázok býva z princípu upravený. Postproces je, a vždy bol súčasťou fotografie a to už v ére analógových fotografií. Surové digitálne fotografie rozhodne realitu neukazujú. Sú síce technicky dokonalé, ale aj ploché, jednoducho akoby bez života (Stalo sa vám niekedy, že ste pred sebou videli nádhernú čarovnú scenériu a chceli ste si ju zvečniť, no na fotke už ani zďaleka nebola taká čarovná?). Je až paradoxné, že v dnešných časoch dokonalej digitálnej techniky tí najlepší fotografi napodobňujú v postprocese práve nedokonalé analógové filmy. Analógové fotografie si akoby žili vlastným životom…

Vráťme sa ale k retuši. Na svetlo sveta sa dostali rôzne extrémne úpravy postáv a tvárí, ktoré v ľuďoch vzbudili odpor k celému módnemu priemyslu či neštandardným požiadavkám na výzor. Každá žena, ktorá nespĺňa ideál postavy presýpacích hodín, veľkých pŕs a zadku so štíhlym pásom, obrovskými naivnými očami, plnými perami a hustými vlasmi, je automaticky digitálne upravená k tomuto obrazu. Muži na tom tiež nie sú o nič lepšie. Mnohé skupiny ľudí vyzývajú na návrat k prirodzenej kráse, no stále sa rodia ďalšie a ďalšie extrémy rôznych ideálov.

Ako to vidí fotograf, ktorý fotí prevažne obyčajných ľudí? Úprimne, milujem Photoshop, fotím pre postproces a ten je zároveň mojou najobľúbenejšou časťou celého fotenia. Urobiť opticky štíhlejšiu tvár a postavu viem urobiť už len tým, že správne postavím a otočím osobu, ktorú fotím, žiadny Liquify nástroj netreba. Čo sa ale nedá pózou napraviť, sú rôzne nedokonalosti, ktoré má každý z nás. Nikto však na nás nehľadí z 15 cm ďiaľky, keď sme úplne nehybní a nepočíta nám každý pór, každú vrásku a každú vyrážku, ktorú by si v normálnom ľudskom kontakte jednoducho nevšimol. Kým sa nepostavíte pred objektív, ktorý vykresľuje neuveriteľné detaily, o ktorých ani sami neviete, že ich máte, nekritizujte modelky a upravné fotky. Ak ešte stále neveríte tomu, koľko detailov dnešná fototechnika ukazuje, vedzte, že som si to vyskúšala na vlastnej koži, keď som sa ešte o profesionálne fotenie nezaujímala. Môj partner si pred pár rokmi kúpil objektív Sony AF 70-200mm F2.8 a urobil mi prvé zábery tváre zblízka a ja som bola zhrozená. V tom čase som totiž riešila problémy s pleťou, ale nevedela som, že je to až také zlé. V skutočnosti ani nebolo.

blog5-l

Aby fotoaparát s kvalitným objektívom neboli skôr nepriatelia, retuše pleti sú kľúčové v každom portrétovom postprocese. Odstraňujem žilky, vyrážky, začervenania, zjemňujem kruhy pod očami a vrásky. Zároveň som zástancom prirodzených retuší, kde sa zachovávajú detaily, ktoré nás robia ľuďmi (pehy nie sú nedostatok, ale krásny detail). Som veľmi rada, že éra rozmazaných tvárí postupne odchádza do zabudnutia. Ak je dnešná technika o detailoch, ja tvorím a zachovávam príťažlivé detaily…

blog2-l

Ďalšia dôležitá technika v portrétovej fotografii je nedeštruktívny “dodge and burn”. Túto techniku považujem za kľúčovú, pretože robí portréty trojdimenzionálne, kontrastné a viac podobné maľbám. Je to v podstate ilustrácia fotografie, kedy do nej kreslím svetlá a tiene. To, čo je tmavé sa stane tmavším a to, čo je svetlé sa stane svetlejším. Z tohoto dôvodu sa často fotky pri samotnom fotení podexponujú, aby sme následne vytiahli viac detailov bez prepálených jasov. Technika “dodge and burn” je vlastne veľmi podobná umeniu dobrého vizážistu, ktorý kontúruje tvár bronzerom a zjasňovačom, aby ju opticky urobil príťažlivejšou.

Takže si to zrekapitulujme. Dobrý portrétový fotograf v postprocese odstraňuje nedokonalosti a následne ilustruje svetlá a tiene priamo do fotografie. Posledné a najzábavnejšie z úprav sú úpravy tonalít, a to buď v jasoch alebo priamo vo farebných priestoroch prostredníctvom kriviek a selektívneho kolorovania. S touto technikou sa nám otvára nespočetne veľa možností – môžeme zvýrazniť obraz, môžeme potlačiť nežiadúce farby, môžeme fotografiu posunúť do úplne inej nálady, môžeme simulovať analógové filmy, obrazy a podobne. Farebná úprava fotografií je podmienená čisto subjektívnym pocitom fotografa, ktorý niekomu môže vyhovovať a inému nie. Tu sa digitálna fotografia opäť približuje k umeniu.

blog4-l

V cene za naše fotografie sú okrem samotného fotenia zahrnuté všetky tri kroky, teda retuše pleti, dodge and burn a úprava tonalít, do miery, akú si určíte sami. Ak budete mať záujem o zásahy do postavy či tváre, nemám s tým problém. Nie je to ale samo o sebe definícia retuše, pretože na našich fotkách sa ľudia na seba nielen podobajú, ale hlavne sa snažíme, aby vyžarovala ich pravá podstata. A sami uznáte, že dve-tri vyrážky určite nie sú pravou esenciou človeka. 🙂

Lucia

 

Post Details

Posted: May 26, 2015

By:

Comments: 0

Post Categories

Postproces